Skupina kombinuje latinskú hudbu, najmä tango s elektronickou hudbou, spopularizovala žáner elektrotango. Názov GOTAN je prešmyčkou slova TANGO.
Kapela bola založená v Paríži, ale jej členovia Philippe Cohen Solal, Eduardo Makaroff a Christoph H. Müller sú z Francúzska, Argentíny a Švajčiarska. Vstúpili na svetovú scénu vskutku tangovým spôsobom, krokom spoločenského tanca, elegantnosťou, ale novým spôsobom – elektronickým. Skupina sa sformovala v roku 1999, v roku 2000 vydala svoj debutový album, ktorý celému svetu sprostredkoval argentínsku hudbu a odvtedy vydala päť albumov, posledný je Tango 3.0, ktorý bol vydaný po masívnom úspechu projektu. Na tomto albume dokazujú svoju výnimočnú schopnosť spájať tradičnú argentínsku hudbu s takmer akýmkoľvek hudobným štýlom. Tentokrát s väčšou sláčikovou sekciou, klarinetom, harmonikou a množstvom hostí, medzi ktorými sú aj vokalistka Cristina Villalonga, kontrabasistka Nini Flores, Dr. John (organ) alebo aj legendárny argentínsky futbalový komentátor Victor Hugo Morales.
V roku 2003 vyhrali cenu BBC v kategorii zacínajúce skupiny.
Parížska skupina Gotan Project spojila tango s elektronikou a zmenila svet. Vybudovala most medzi tangom s akustickými nástrojmi a dubom. Opar odvekej melanchólie rozfúkala hypnotickými elektrobeatami a samplami. Ich sofistikovaná, decentne pulzujúca hudba kladie dôraz na vizuálnu a výtvarnú zložku, takže pripomína zvukové retro obrazy. Jedinečný a originálny prístup Gotan Projectu vrátil do elektronickej hudby vášeň a srdce.
Skupina získala dvakrát cenu BBC World Music, ich prvého albumu sa predalo viac ako milión kusov. „S tangom sa nevypláca žartovať, zvlášť keď žijete v Argentíne,“ hovorí šéf skupiny. Nieje teda náhoda, že skupina vznikla v Paríži a tvoria ju hudobníci z Argentíny, Francúzska a Švajčiarska. Oni sú ako skúsení filmoví skladatelia majstrami rytmu a atmosféry.
V kategórii dnes svetovo úspešného electrotanga patrí Gotan Project k priekopníkom a hviezdam prvej veľkosti, vystupovali v parížskej Olympii, viedenskej Opere a v Hollywood Bowl v Los Angeles. Na albumoch a niekedy aj na koncertoch so skupinou vystupuje celá plejáda hostí: spevácky aj muzikanti, na scéne nechýbajú tanečníci. Ich skladba Santa María zaznela vo filme Smiem prosit? z roku 2004, kde na ňu Jennifer Lopez a Richard Gere tancujú vášnivé tango. Uvedená platňa bola považovaná za jeden z najlepších vtedajších hudobných počinov vo svojom žánri. V popredí tejto hudby dominuje akordeón ako neodmysliteľná súčasť tohto argentínskeho tanca. Je to emotívna hudba, zabalená do jemne mrazivého elektronického podkladu. Ich hudba sa taktiež presadila aj v seriáli Sex v meste, či v TV reklamách.
Trojica pánov dokázala z tanga vyčarovať tajomný hudobný biely opar, ktorý sa nebezpečne vrýva do mysli poslucháča. A nenudí, čo je veľmi pozitívne. Práve naopak. Aj keď by sa mohlo zdať, že ďalšia skladba už neprinesie nič nové, opak je pravdou. S každou novou pesničkou prichádza nový zážitok. Hudba je vynikajúca, čistá a veľmi príjemná. Ako sme už spomínali spev je iba okrajovou záležitosťou a nie je to zaiste na škodu. Najväčším zážitkom je však vidieť Gotan Project vystupovať naživo. Svoju hudbu doplňujú o mnohé vizuálne efekty, ktoré celú šou ešte viac umocňujú.
Tango
Ak pripustíme, že každý štát má svoj hudobný symbol, pre Argentínu je to tango. Slávny argentínsky spisovateľ Jorge Luis Borges o nom kedysi prehlásil: ”O tangu môžeme donekonečna diskutovať, ale nič nezmeníme na tom, že tak ako všetko pravdivé, je stále obklopené tajomstvom.” Keď tango v 50. rokoch prevalcovali swing s rock´n´rollom, mnohým sa zdalo, že už žiadne tajomstvo nikdy nevydá. Z omylu ich o niekoľko rokov neskôr vyviedol Astor Piazzolla a tiež parížske trio Gotan Project.
Pôvod názvu tanga riešil nejeden historik. Ruku do ohňa za svoje zistenia ale nedal ani jeden. Snáď pochádza z latinského slova tangere (dotýkať sa), Španieli tak vraj hovorili flamencu, staré koloniálne dokumenty zase uvádzajú, že sa jednalo o východoafrické kmeňové obrady, iné, že Afričania tak pomenovali španielske bubny. Samotné tango sa zrodilo evolučnou cestou v argentínskom prístave Buenos Aires a Paraguayskom Montevideu, teda v zálivu Rio de la Plata, postupným zmiešaním španielsko-kubánskeho štýlu habanera, balád dedinských gaucu milonga, andalúzskeho flamenca, rytmického tanca brazílskych černochov candomblé, ale tiež európskej polky, mazúrky a sladkých talianskych piesní.
